Island
Ak sa vyberiete na Island, všetky knihy a články odporúčajú 3 veci:
– vopred si nakúpte potraviny
– tankujte vždy, keď je to možné
– ak sa vám nepáči islandské počasie, počkajte päť minút… (bude horšie 🙂 )
….a vy si to prečítate, vyberiete sa na 14-dňové marcové dobrodružstvo a zapamätáte si to….. alebo aj nie… 🙂
P.S.: Celý, nazvime to cestopis, je písaný z pohľadu mojej sestry a je doplnený mojimi pohľadmi na dané situácie, ktoré sú označené *… 🙂
Hneď prvé ráno v hosteli začne zábavne, keď sa vyberiete na toaletu, ktorá je mimo izbu a druhý člen vašej dvojčlennej skupiny sa hneď po vás vyberie do sprchy. Chcete sa vrátiť do izby, ale zistíte, že je zavretá… Tak, asi zobral kľúče, pomyslíte si a čakáte… na chodbe… v gaťkách a tielku… bez papúč a ponožiek… Vracia sa…. zabalený do osušky… bez papúč, ponožiek a BEZ KĽÚČA…. Nasleduje teda diskusia, kto pôjde vypýtať náhradné kľúče, keďže recepcia je v druhej budove… vonku… cez ulicu… na druhej strane cesty… v zime…. Zachraňujú vás pobavení Kórejci, ktorí ochotne po kľúč zbehnú… Áno, ďalšie pravidlo: je dôležité stretnúť na cestách milých ľudí….
A tak sa teda po prvej rannej epizódke vydáte na cestu… vidíte prvé vodopády, gejzíry, kráter sopky a…. dostanete prvý defekt 🙂 Je večer, ste niekde v prdeli, je vám zima a servis nedvíha. Hlavne, že majú v popise 24/7… Nevadí, nahadzujete náhradnú pneumatiku, ktorá vyzerá, že pasuje skôr na motorku a nejako dôjdete do ubytka, ktoré je zahrabané v prdeli ešte viac ako ten kráter, lebo veď druhý člen vašej dvojčlennej skupiny by si rád vyfotil polárnu žiaru, tak treba byť čo najďalej od „svetelného smogu“ 🙂 Vtom zisťujete, že ste zabudli na prvé pravidlo zoznamu – vopred si nakúpte – a tak „hladní, smadní“ idete spať *Zaspávate s miernou nervozitou, keď si na nete prečítate o nie práve pozitívnych skúsenostiach s požičovňou, od ktorej máte auto… O tom, samozrejme, pred prvou členkou vášho dua taktne pomlčíte… Ale čo, hlavne, že bolo lacné 🙂 *
Na ďalší deň si ráno na somrákov ukradnete dve vrecúška čaju (ospravedlňujeme sa tejto milej nemeckej rodine), podarí sa vám na stýkrát dovolať servisákovi, ktorý nechápe, aký máte problém, veď náhradnú pneumatiku ste predsa nahodili, tak choďte na nej po celý váš trip, nie? 🙂
*Rozhovor po telefóne bol asi v takomto duchu:
– Defekt? V kufri máte rezervu…
-Aha, už ste si ju vymenili? Tak aký je problém?
– Hej, hej, ona je len dojazdová, a? Choďte na nej…
-Jaj, potrebovali by ste opraviť tú originálnu a išli by ste radšej na nej? Hm, nazad do Reykjaviku je to 350km…
Po dlhom rozhovore nám aspoň našiel najbližší servis… 🙂 *
Zvládnete servis, kde vám opravia pneumatiku, a poučení včerajšou chybou, idete nakúpiť – toastový chlieb, saláma, horčica, cestoviny a paradajková omáčka sa stanú vašimi najlepšími priateľmi na najbližšie dva týždne 🙂
Idete smer ďalšie vodopády a okúpete sa v najstaršom bazéne s teplou vodou na Islande. Aspoň tak hovorí knižný sprievodca… Voda vyzerá skôr ako bačorina a keď prvýkrát zavadíte nohou o mazľavé dno, začínate uvažovať, že sa večer preventívne vykúpete v Save. *Ale zážitok to bol super. Predstavte si, že plávate v horúcom bazéne niekde uprostred Malej Studenej doliny a zo skaly priteká stále horúca voda… Samozrejme tam nie sú žiadni turisti… 🙂 * Po výdatnom kúpeli prichádzate večer do najlepšieho hostela, s najlepšou polievkou (to, že bola z malého jahniatka vytesňujete z hlavy) a slovenskou recepčnou, ktorá vám upečie najlepší koláč 🙂 Zachytávate prvú „polárnu žiaru“. *No, na oblohu sme kukali márne kvôli mrakom, žiaru bolo vidieť len na foťáku, nebudeme si klamať… Ale bola tam… 🙂 Keď ostatní hostia pozreli na displej, skoro ich vyzulo… 🙂
Prechádzate prvý ľadovec, prvý maják, kde prvýkrát okúsite silu islandského vetra (O rok neskôr, pri ďalšej návšteve Islandu, zisťujete, že to, čo ste zažili bol skôr vánok :)) a prvú pláž, na ktorej druhý člen skupiny pri fotení okúsi aj islandské morské vlny… *No, „sneaker waves“ neoznali nič dlžné svojej povesti… ak tam raz pôjdete, dávajte si bacha, príde to fakt náhle a nečakane… kuk sem* Vyberiete sa na 4km dlhú pešiu prechádzku k vraku lietadla Dakota, čo je asi najviac zbytočná aktivita tohto výletu a v noci sa druhý člen rozhodne, že idete naháňať polárnu žiaru… Žiara je super… tak prvú polhodinu… Po troch hodinách fotenia prvá členka dvojčlennej skupiny chytá nervy a ide do auta spať a chytá ešte väčšie nervy, keď ho v tej zime na parkovisku nevie nájsť, lebo veď jej orientácia a „strieborné auto“… Druhý člen sa po chvíli vracia tiež a sucho oznámi, že je to len preto, lebo „beriem na teba ohľad“ a vraciate sa okolo druhej v noci na ubytko… 🙂 *K tomu nie je čo dodať, som skrátka ohľaduplný… 🙂 *
Na ďalší deň sa s dojazdom 100km vypravíte do 60km vzdialeného mesta. Keď zbadáte pred mestom kopce a serpentíny, celí spotení si zrazu spomeniete na druhé zlaté islandské pravidlo – tankujte vždy, keď je to možné… Do mesta nakoniec dôjdete na výpary a silou vašej vôle 🙂 *Pre znalých: áno, je to to stúpanie pred mestom Vík… 🙂 * O chvíľu vidíte, že takých debilov ako vy je viac, ale ste na tom dobre, lebo vás nemusel nikto priviezť na lane. Vydávate sa popri krásnych machových poliach k ďalšiemu ľadovcu a odtiaľ k najznámejšej ľadovcovej zátoke Jokursarlón. Tu zisťujete, že sa tu momentálne nenachádza jediná kryha, čo platí aj o Diamond Beach, kde rovnako žiadne „diamanty“ nie sú :).
Na ďalší deň sa vyberáte k ďalšiemu ľadovcu. Náhodou objavíte, že popri ľadovci vedie turistická trasa, tak druhý člen skupiny rozhodne že „vyjdeme iba tuto, do toho žľabu“. *Tak, keď už sme tu, hádam neostaneme dole… 🙂 *Samozrejme, že nakoniec idete až hore. Treba ale uznať, že to stojí za to a výhľad na ľadovec je parádny. Niekde tu zisťujete, že sa vám akosi trhá a rozpadá vaša jediná mikina a že druhý člen, by možno potreboval oprať jeho jediné tričko. A tak sa dvojica „Trhanček a Smrádeček“ po túre vyberie k pláži Stokksness, kde si veci neoperú a nezašijú, ale sa len kochajú výhľadom na Vetstrahorn (teda jeden, samozrejme, fotí:)). Večer sa okúpete v termálnych kadiach, pričom zrušíte romantiku milému slovenskému páriku, ktorý mal rovnaký nápad ako vy. Vtedy ešte netušíte, že ste tam stratili plavky. 🙂
Ráno zisťujete, že nemáte plavky, tak druhý člen skupiny navrhne, že sa môžete vrátiť a ísť ich pohľadať. Je to zvláštne, lebo sa musíte vracať celkom ďaleko. Samozrejme, cestou zistíte, že druhý člen vašej dvojčlennej skupiny tam včera niekde stratil krytku od foťáku, takže sa tam vôbec nevraciate kvôli vašim plavkám. Celý čas na vás pršosneží zboku, ale vy odhodlane hľadáte. Plavky nájdete v kaluži a idete ich nadšene oprať. Počas prania zistíte, že to vlastne nie sú vaše plavky, ale čiesi trenky Hugo Boss, takže dotyčný pán nemá za čo, operiem aj nabudúce. 🙂 *Samozrejme, že to bolo hlavne kvôli tým plavkám… Nakoniec sme nemali ani plavky, ani krytku, ani sme sa neokúpali, ale zábava to bola…* 🙂 Vydávate sa smerom hore po východných fjordoch, kde sa prvýkrát stretnete s pojmom „islandské počasie“. Sneží nie zvrchu, ale zboku a zospodu. O chvíľu nevidíte cestu, iba sneh a orientujete sa podľa žltých kolíkov, ktoré pravdepodobne lemujú cestu. Postupne sa zo snehovej búrky dostanete na ľadovú cestu, asi hodinu nestretnete žiadne auto, potom už nevidíte žiadny dom ani žiadneho človeka, aby vám neskôr vypadlo rádio a nakoniec aj signál 🙂 Nejako dôjdete na úplný východný koniec Islandu na farmu bez signálu a internetu a vôbec netušíte, či sa odtiaľ na druhý deň dostanete alebo zatvoria cestu kvôli počasiu. A tak sa na konci sveta rozhodujte, ktoré DVD z ponuky ubytka si vyberiete – Segal, Van Damme, či Pamela Anderson. Nakoniec si vyberáte cestoviny s paradajkovou omáčkou 🙂 *Tu na mňa prvýkrát a naposledy doľahla, nazval by som to, nasranosť… 🙂 Sme na konci sveta, nič tu nie je, podľa poslednej predpovede sa malo počasie brutálne zhoršiť a hrozilo, že zavrú všetky cesty… Nemohli sme radšej ostať motať sa po juhu ako všetci? Nie, my sa musíme je*ať až sem a zvyšok času strávime uprostred ničoho… Asi za to mohla únava, lebo stačilo sa z toho vyspať a všetko bolo zasa ok a začal som si to opäť užívať… 🙂 *
Chvalabohu sa odtiaľ dostanete a prejdete severné fjordy, až ku geotermálnej oblasti, kde si vo vode z elektrárne pri označení „Dangerous“ nadšene máchajú ruky akísi turisti, lebo veď krásna nebíčkovo modrá voda. 🙂 Prechádzate cez kamenné mesto Dimmuborgir, dáte si výstup na kráter vyhasnutej sopky Hverfjall, zbehnete do slávnej jaskyne Grótagjá, kde stretnete asi všetkých nadšencov Game of Thrones, a prehovoríte druhého člena dvojčlennej posádky, rozumej šoféra, aby ste šli pozrieť mesto Husavík. Zabudnete pritom tak trochu spomenúť, že je to 80 km po „miestami“ štrkovej ceste a aby toho nebolo málo, v meste je následne všetko zatvorené. Tak mu za odmenu večer uvaríte cestoviny s rajčinovou omáčkou a dáte na ne aj napriek vysokej cene syr 🙂 *Nie je nad to, keď sa o vás niekto na ceste pekne stará…*
Vyberiete sa ďalej po severe až na západ cez bahnové sopky Mývatn, ktoré sú mega a aj mega smrdia 🙂 Cestou ste druhým členom posádky – šoférom požiadaní, aby ste čosi pofotili, ale neviete fotiť „do piči“, lebo nerobíte, čo máte, „tlačítko nie je páčka, páčka nie je tlačítko a horné koliesko nie je zadné koliesko“. 🙂 *Prosto chcete nejakú fotku z auta, vonku je parádne a nedá sa stále zastavovať… A keď poviete zadné koliesko, myslíte zadné koliesko, nie páčku hore… keď myslíte tlačítko hore, nie je to tlačítko na zadnej strane… stačí len počúvať s porozumením… 🙂 * A tak musíte v ubytku zasa spraviť cestoviny s rajčinovou omáčkou a syrom, pri ktorých si vzájomne vysvetľujete, kto bol dnes na koho milý a kto nie, lebo vy sa nehádate, vy si veci iba vysvetľujete 🙂 Ráno vám majiteľ ubytka spraví skvelé wafle a vy pri pohľade na zátoku považujte každú vlnu za veľrybu, lebo veď ubytko spomína „výhľad na veľryby“. Druhý člen dvojčlennej skupiny zas pozoruje dve veeeeľmi vysoké Francúzky a nechtiac vyruší Indku na WC. Na otázku ako vie, že to bola Indka, odpovie, že to musí byť tá krátka Indka, lebo nevidel zospodu nohy a keby to bola Francúzka, tak má nohy až po umývadlo na druhej strane kúpeľne. 🙂 *Polopatisticky vysvetlené, keď sedela Indka, nohy sa jej nedotýkali zeme… tie Francúzky boli fakt strašne dlhé… 🙂 *
Postupne navštívite ikonický Kirkjufell a prechádzate až na polostrov Snaeffels, ktorý vás privíta krásnym slnečným jarným počasím… A vlastne nekričte hop… Nezabúdajte na bod č. 3! Hneď na druhé ráno vás totiž ten istý polostrov privíta 30timi centimetrami čerstvého snehu a kydá a kydá a kydá. Cestou stíhate ešte ikonický „vianočný“ kostol Budir, ktorý musí byť zachytený na fotke. A tak sa druhý člen brodí snehom a trpezlivo učupený v snehu a zime čaká, kým mu zo záberu uhnú „selfíčkari“. Tí ale nie a nie odísť a keď mu začnú nadšene mávať, aby ich odfotil, tak normálne na diaľku cítite, aké slová sa mu práve prehrávajú v hlave. Ale ok, kostol odfotený, ide sa na pláž Djupalón obklopenú machovými hráškovo-žltými poliami. Cestou z ostrova vás zasiahne snehová búrka, ale treba ešte pofotiť koníky, lebo islandské ňuňuňu koníky + snehová búrka = „atmosféra“. A tak len nechápavo pozeráte z vyhriateho auta, ako sa druhý člen opäť brodí polmetrovým snehom smerom k mierumilovným islandským koníkom. Tak ich aspoň opisuje sprievodca. A tak sa približuje a fotí… približuje a fotí… a zrazu neviete identifikovať, čo robí… Aha, on beží… teda snaží sa o to… Aha, aj kone bežia… za ním… Naháňajú ho… Rýchlo hľadáte foťák, ale foťáky má fotograf „do riti“, tak si len užívate túto komickú scénku „zúrivé kone vs. fotograf“ (aspoň takto túto scénku prezentujete s odstupom času). Prežije to, a tak vám už na záver len ostáva, dostať sa z tohto polostrova, ktorého cestu šofér okomentuje slovami „najhoršia, po akej kedy šoféroval“. (Ach, keby ten vedel, akú cestu zažije o rok :))
Na záver vás privíta už „len“ hlavné mesto Reykjavik, jeho pylsur (čo je klasický vopcháčik, rozumej hot-dog), zmrzlina (no a čo, že je pod nulou) a falologické múzeum (rozumej „múzeum penisov“), čo je vyhodnotené ako najväčšia zábava dňa u prvej členky skupiny. 🙂 Čaká vás už len odlet domov, pričom trošku nechápete, ako ste mohli toho toľko stihnúť.
Ak sa raz vyberiete na Island, budete sa chcieť vrátiť, lebo… skyr, príroda, ľudia, koníky, pokoj,… prosto lebo Island sa nedá nezamilovať si. My sme sa museli vrátiť znova o rok a verím, že sme neboli poslednýkrát…
#alora #Icatzotutobello #fiatpunto #sofialorena #magnificiet /po francúzsky/ #itsfuckinawesome #fire?intheseepark? #tosetamnevejdealevejdeaunovidíš #diepuppe #connormcgregortalkshow #pušiplásť #laják #kako