Írsko a Severné Írsko
Prečo Írsko? Popravde, prvý dôvod bol ten, že sa nám podarilo kúpiť lístky na koncert U2 v Dubline, tak prečo neostať dlhšie a neprecestovať ho krížom-krážom? Nakoniec z toho bolo 2500 km autom, na bicykloch, trajektmi a zašli sme aj do Severného Írska…
Zažili sme úžasnú atmosféru írskych barov so živou hudbou, do sýtosti sa napili Guinessu, niektorí aj viac, ako bolo treba :), nevedeli sa dojesť Seafood Chowder, baby nedali dopustiť na Lemon Meringue Pie a všetci sme si obľúbili írske maslo.
Navštívili sme Wicklow Mountains, prešli sme národný park Connemara so skvelým výstupom na Diamond Hill, kde nás skoro zaživa zožrali „midges“… Brázdili sme na bicykloch najmenší z Aranských ostrovov Inisheer, užili si západ slnka na Mohérskych útesoch, odfúklo nás na útesoch v Kilkee, kde jedna členka posádky zistila, že jej flanelová košeľa je síce super štýlová, no nie až tak hrejivá, do prasknutia sa najedli u Hickieho v Kilrush a trajektom sa preplavili z County Care do County Kerry… Prešli sme Dingle s úžasným západom slnka na Slea Head Drive, pol dňa sme strávili na nádhernej pláži Inch beach, kde sme sa do poslednej chvíle rozhodovali, či sa ísť učiť pri 8 stupňoch celzia surfovať, pol dňa sme brázdili Killarney National Park… Zážitkom bola cesta Kenmare Road, pozorovanie tuleňov na Garinish Island, či prechádzka pomedzi stádo kráv, v ktorom podľa jedného člena posádky určite NEBOL žiadny býk, ktorý nás, samozrejme, nepríjemne odfukujúc celý čas nebezpečne pozoroval. Úžasná bola Gouganne Barra s neskutočným rozprávkovým machovo-kapraďovým lesom a ešte krajšou kaplnkou… Po presune do Severného Írska sme neplánovane vďaka trojhodinovému trucovaniu jednej členky posádky navštívili Glenariff Forrest Park, plánovane Dark Hedges, Carric-a-Rede, a strávili „krásne“ štyri hodiny fotením Giant Causeway, ktoré si najmä dievčatá naplno užili… A nesmieme zabudnúť na fantastický koncert U2 v Dubline, kedy sme zažili tú pravú írsku atmosféru, keď sa 80-tisícový dav za hromadného spevu najväčších hitov skupiny presúval na štadión.
Spali sme u kamošky Meluzíny, ktorej sme chceli udeliť 12 bludišťákov z 10tich za najlepšiu hostiteľku, nebyť otravnej smradľavej mačky smraďošky jej spolubývajúcej, u učiteľky kúsok od pláže, ktorá musela ochutnať slovenskú slivovicu, u chovateľky islandských koní v bývalej stajni, kde vraj noc pred nami spal Bono z U2 :), či u miestneho pekára, kde nás každé ráno a večer vykrmovali čerstvým pečivom…
Za dva týždne sme stihli nemožné a Írsko bude určite jedna z krajín, kam sa raz vrátime…
#juch #džoukkoker #otecabrahám #dominoefekt #davovápsychóza #bezvetrie #wholebrainbread #succesfullgipsy #toniejekíškatojekojot #teplejbuzerant #hm30kmtojeakodožiliny #7kmtojeakodomilochova #jedinežebynie #mavyzulozcvičiek #zmrzkapodpazuchou
Na záver by som chcel poďakovať skupine Longital, Beyuzovi, Tonovi S., Lasicovi, Satinskému a Filipovi za to, že cesta ubiehala tak ako mala…:)