Triglav

 

Po minuloročnom putovaní v Laponsku, sme rozmýšľali čo vymyslíme tento rok. Tých plánov je toľko, že je z čoho vyberať, ale bohužiaľ to vyšlo tak, že dovolenky zostalo zúfalo málo. Takže to chcelo vymyslieť niečo krátke ale výživné…:) O Triglave 2 864 m. n m. (najvyšší vrch Slovinska) sme sa bavili už dávno a teraz bola na výstup ideálna doba. Nemali sme s Peťom náladu na nejaké dohadovanie, vymýšlanie, prehováranie a podobné veci,  ktorým sa nevyhnete keď chcete zobrať so sebou Milana. Takže sme Milanovi, ktorý s nami posledné dva roky pre rodičovské povinnosti nebol, jednoducho oznámili: ´ideme na Triglav, poď, alebo ostaň doma…:)´ Na naše veľké prekvapenie sa ani dlho nerozhodoval, dokonca ani moc nefrflal keď si musel zohnať ferratový set. To, že som vybral druhú najťažšiu cestu na vrchol som mu samozrejme nepovedal a dokonca ani to, že mačky a cepíny berieme hlavne preto, že som tri dni pred odchodom pozeral webkamery a na Triglave napadol čerstvý sneh. Niektoré veci je skrátka lepšie nevedieť…:D Deň pred odchodom som si ešte vybehol v rámci rozcvičky na prespávačku na Vápeč so Stanleym a večer sme vyrazili. Opäť všetci traja pokope a popravde, mal som z toho úprimnú radosť.