Západné Tatry

Posledný októbrový týždeň bolo na horách krásne počasie. V Tatrách bol ešte sneh z posledného októbrového sneženia, na víkend hlásili inverzie a ja som mal voľno… Takže v priebehu týždňa sme s Marekom dali dokopy plán na víkend, ktorý sme behom týždňa ešte niekoľkokrát prekopali (prekopávali sme ho priebežne počas celého treku…:) a v noci z piatka na sobotu sme vyrazili smer Západné Tatry. Dlho sme spolu nikde neboli, tak sme sa cestou stále mali o čom rozprávať. Ale hlavnou témou bolo, či sa nám naskytnú aspoň také podmienky aké sme videli vo štvrtok na webke z Lomničáku…

Okolo polnoci parkujeme auto pri Zverovke, balíme batohy a pomalým tempom začíname ukrajovať prvé metre po asfaltke smerom k Ťatliakovej chate… Celý hrebeň je v hmle, tá sa miestami povaľuje aj po doline, ale veríme predpovedi a ubezpečujeme jeden druhého, že do rána to všetko sadne. Pri chate sa začínajú na oblohe ukazovať prvé hviezdy a obloha sa začína čistiť. Do Smutného sedla to máme ešte kus, tak sa moc nezdržujeme a pokračujeme ďalej. Pod nohami nám pribúda snehu tak nasadzujeme mačky a sledujeme chodníček, ktorý pred nami niekto vyšlapal. Netrvá dlho a po hmle zrazu nikde ani stopy. Do toho vychádza mesiac a nasvecuje okolité zasnežené štíty. Všade je ticho, bezvetrie a my si užívame tú nádheru.